O tom, ako mi kúzlenie zachraňuje kritické situácie s deťmi a premieňa ich na radosť a zábavu. O tom, aké je to ľahké, ale i ťažké. A prečo je fantázia v mnohých situáciách pri výchove detí mojím veľkým pomocníkom.
Začnem príbehom. Boli sme na dovolenke v horách a vracali sme sa z menšej prechádzky. Bol podvečer a čakala nás ešte polhodinová cesta domov. Deti začali pišťať, prečo musíme ísť pešo, že oni chcú ísť autom. Bola som oddýchnutá a dobre naladená, tak som si povedala – chcete autá? Dobre, máte ich mať. A spýtala sa najväčšieho krikľúňa, aké auto si želá.
Najprv ho to vyviedlo z miery. Chvíľku zaváhal a potom vysypal z rukáva: kabriolet bez strechy, rýchly a modrý.
Zdvihla som ruku a začala som kúzliť – Čáry máry pupasáry, nech sa ti tu kabriolet zjaví!
A potom som mu predstavila jeho imaginárne auto. Nech sa páči, nastupovať, otvorila som dvere. Pozvala som ho za volant. Ukázala som mu, ktorým gombíkom si môže odhrnúť strechu a spýtala sa ho, či odvezie niekoho zo súrodencov. Nikto nechcel. Každý túžil po vlastnom aute. 😉
A tak som vykúzlila ešte aj žltý poschodový karavan a rýchly pretekársky džípak. Do jedného z nich som si prisadla a mohli sme vyštartovať!
To bolo zábavy bežať dolu lúkou! 😊 Občas musel niekto zastať a natankovať, ja som prestúpila do iného auta a pokračovali sme. Domov sme prišli rýchlejšie, než som čakala, navyše dobre naladení a vysmiati.
(Na fotke je šofér na červenej terénnej motorke. 😊)
Kúzlenie je čarovné
Z času na čas ho rada používam. Keď deti po niečom túžia, nepoviem im jednoduché NIE/ NEMÁM/ NEDÁ SA, ale splním im to. Niekedy mám totiž pocit, že im toho zakazujem či nedovoľujem výrazne viac, ako by chceli. A z vlastnej skúsenosti viem, že odmietavé NIE, vie riadne zabolieť. Hranice síce musia byť, o tom potom, avšak keď to nejde v realite, vyskúšame to virtuálne. Dôležitý je pocit blízkosti (miesto pocitu odmietnutia), ktorý spolu zažijeme.
Navyše imaginárny svet je deťom taký blízky! Žijú v ňom viac či menej každý deň. Tak doň len vstúpim a pridám sa. Vytvorím nám v ňom ďalší kútik. Kúzlenie v takýchto situáciách totiž úplne zmení atmosféru. Uvoľní ju. Zasmejeme sa. Vidia moju dobrú vôľu vyjsť im v ústrety. Máme zábavu. Naša vzájomné puto rastie. Láska kvitne. Radosť spája.
Kúzlim napríklad aj vtedy, keď treba upratať zo stola a tomu, kto má práve službu, sa nechce. OK, ani mne sa nechce, ale treba to spraviť. Môžeme vyskúšať, či sa to nespraví samo. Čarujem ja. Deti s očakávaním pozerajú, čo sa stane. (Asi stále dúfajú, že tentokrát to vyjde. 😊) Potom nechám kúzliť ich. Keď sa nepodarí takýmto spôsobom upratať ani im, musia sa do toho pustiť vlastnými rukami.
Pravdou je, že odmalička, určite už od roku, som sa s deťmi hrala „virtuálne hry“. Nemali sme nič, a práve preto sme mali všetko – všetko, čo sme si vymysleli. Varili sme spolu polievku z imaginárnych surovín, stavali neviditeľné veže a podobne. Možno aj preto nám je tento spôsob komunikácie blízky.
Kúzlenie je, aj nie je jednoduché
Ľahké je v tom, že naň veľa netreba. Žiadne praktické pomôcky, žiadna kúzelnícka palička. Nič. Len dobrá vôľa, fantázia a trpezlivosť.
A práve tam začína jeho náročnosť. Na kúzlenie treba byť disponovaný. Ja ako mama musím byť dobre naladená, trpezlivá, oddýchnutá. Vtedy mám silu vymýšľať kraviny a jašiť sa s deťmi. Premieňať ich frflanie, protesty na radosť a zábavu. Ale – niekedy to stojí toľko síl! Dobre to zvládam najmä vtedy, keď som v pohode. A to má často svoje rezervy. Takže kúzlime len niekedy. Lebo keď som pod tlakom – únavy, či povinností, tak mi táto možnosť ani len nenapadne.
Všetkým nám prajem, aby sme sa držali v nastavení hľadať riešenia ako sa veci dajú robiť, nie, ako sa nedajú. Ako viac hovoriť deťom ÁNO miesto NIE – aj pri zachovaní potrebných mantinelov. Práve kúzlenie nám v tom môže skvele pomôcť. Veď kúzla dokážu všetko. 😊
Takže – veľa oddychu, milí rodičia, aby sme mali kopu síl kúzliť s našimi deťmi. 🙂
Oddýchnutý rodič = spokojný rodič
Spokojný rodič = spokojné dieťa
Spokojné dieťa = spokojná rodina
🙂
