Naša Hanka je jediné dievča medzi chlapcami a vnímam, že má potrebu sa od nich odlíšiť. Má fázy, kedy si s nimi odmieta čítať o policajných legách v katalógu, výstavu hasičov len pretrpela, gumička modrej farby sa nepočíta, lebo je chlapčenská. Povedala som si, že by som mala vymyslieť niečo, čo by sme si užili spolu ako dievčatá, prípadne aj s ďalšími kamarátkami. A musím povedať, že „dievčenský“ program sa mi vymýšľa celkom ťažko, ak to nemá byť manikúra, pedikúra, kaderníctvo, wellness. Hoci aj to môžeme vyskúšať. Takže stále mi beží na pozadí, čo by sme si mohli vymyslieť, aby sme s tým boli spokojné obe. 😊
No a potom som niečo našla! Pred pár týždňami sme sa sťahovali a v skrini sme objavili aj jednu zapadnutú zabudnutú škatuľu. Rodinné dedičstvo, pravdepodobne svadobný dar. Porcelánovú čajovú súpravu. A vymyslela som – urobíme si čajový večierok!
Chlapcov pošleme preč na chlapčenskú výpravu, zavoláme si kamarátky (moje aj dcérine), niečo si upečieme, pekne sa oblečieme a spravíme si čajový večierok. Má to romantický nádych, bude to pekné, dievčenské, budeme pri tom s kamarátkami a bude nám fajn.
Má to len jeden problém – náš nový dom ešte nie je celkom dokončený a ešte to chvíľu potrvá, kým všetky škatule zmiznú… Čajovú súpravu by bolo dobré otestovať, koľko znesie a vychytať muchy, čo všetko treba pripraviť…
Príležitosť na seba nedala dlho čakať. Navštívil nás covid, a tak sme celá rodina strávili týždeň spolu doma. A v piatok, keď nám už bolo lepšie, nastal čas „Č“.
Prípravy a realizácia
Deň vopred deti napiekli pečiatkové sušienky. (Musím malú odbočku – napiekli ich takmer celkom sami! Prečítali si recept, navážili suroviny, vyvaľkali cesto, vykrojili, otlačili pečiatku. Ja som len dokladala plechy a nakoniec upratala. 😊 Ani neviem, kedy sa to stalo, že tak vyrástli! Že už rozoznajú na digitálnej váhe 400gramov od 40 gramov. Že cesto len nejedia, ale sušienky pribúdali aj na plechu. Dlhšie sme spolu nepiekli a normálne som z toho mala príjemný šok.)
Išli sami nakúpiť suroviny na sendviče. Trochu som totiž pogooglila a dozvedela som sa, že okrem sladkého pečiva sa zvyknú podávať aj sendviče. Tak sme pripravili nátierky, urobili slané aj sladké verzie a všetky dobrotky nachystali.
Keďže pri prvej návšteve obchodu nezvládli kúpiť kockový cukor, našiel sa dobrovoľník, ktorému na tom natoľko záležalo, že to do obchodu otočil ešte raz.
Vybrali sme spolu obrus a slávnostne sme prestreli a nachystali všetko občerstvenie.
Uvarila som „anglický čaj“ a do kanvice nachystala aj mlieko.
Išli sme sa prezliecť do slávnostného a čajový večierok mohol začať!
Dokonalé? Kdeže
Keď nás manžel fotil tak sa smial, že nevie nájsť uhol, aby nebolo vidno v zábere žiadne škatule. Rozhodne to nebolo dokonalé – aspoň keď to porovnám s fotkami, na ktoré som narazila pri zbieraní inšpirácie. Ale ja vlastne dokonalé veci ani nemám rada – stoja zväčša také množstvo energie, času a úsilia, ktoré nemám alebo nie som ochotná tomu venovať. Myslím, že aj tu sa odráža Paretovo pravidlo 80:20 – a síce že za 20% úsilia mám 80%-ný výsledok. Ak by som však chcela mať 100%-ný výsledok, získanie zvyšných 20% by ma stálo ďalších 80% námahy. A to už mi za to zväčša nestojí…
Náš čajový večierok deti stále spomínajú. Pritom nešlo o nič extra zaujímavé. Len sme si počas obyčajného dňa vytvorili slávnostnú chvíľu, chlapci si obliekli košele a my dievčatá šaty. Pili sme nezvyčajne čaj s mliekom a do každej šálky som im dovolila hodiť si kocku cukru. 😉 (Áno, mierne som pri toľkom cukre trpela, ale povedala som si, že raz za čas to zvládnem(e). 😊
Zdá sa mi, že slávnostné chvíle sa z našich životov vytrácajú. Všetky dni sú také rovnaké. Niekedy sa nám darí aspoň časť nedele udržať v nedeľnom móde, ale častokrát ani to nie. A pritom považujem za dôležité mať život popretkávaný aj slávnostnými okamihmi. Tak som rada, že sme si jeden taký spravili a verím, že si to zopakujeme aj častejšie.
Dievčenský čas
Nakoniec sa večierok páčil aj chlapcom a naša „dievčenská chvíľa“ sa zatiaľ nekonala. Dúfam, že v dohľadnej dobe sa tu zabývame natoľko, že si spravíme aj dievčenskú verziu. S kamarátkami, za novým stolom a takú, v ktorej nebudú žiadne zábery so škatuľami. 😉
