Keď som si už zvolila takýto názov blogu, chcelo by to vysvetlenie, čo mi pomáha byť spokojnou maminou. 🙂 Vďaka čomu mám pocit, že mám veci ako-tak pod kontrolou a nie som rodinnými povinnostiami len bezducho zmietaná. (Hoci niekedy… 😉 )
Aj keď je stav spokojnosti skôr o vnútornom nastavení a od vonkajších faktorov závisí len do istej miery, spísala som pár skutočností, ktoré mi umožňujú zvládať moju mamičkovskú rolu viac-menej s prehľadom. Ako vynakladať na deti a domácnosť primerané množstvo energie, dobíjať baterky a rozvíjať vzťahy. Aby som nevyhorela, ale mala na mojich najbližších vždy dosť trpezlivosti a sily rozdávať lásku. Je to zavedený denný režim, samostatné deti, čas pre seba, manžel s rodinou, priatelia a príroda. Poďme sa na ne pozrieť bližšie.
Denný režim
Rutina, ktorá dáva každému dňu vopred známy rámec. Viac-menej fixné časy vstávania, raňajok, obeda, popoludňajšieho spánku i večerného ukladania. Pre niekoho možno príliš obmedzujúce, ale práve tento rámec dáva celej rodine (a teda hlavne mne, ako jej veliteľke) potrebnú istotu a slobodu. Viem, koľko deti zvládnu (i koľko zvládnem ja), kedy môžem od nás očakávať aký výkon. Väčšinou viem pomerne presne odhadnúť, či sú unavené, hladné a teda ako ich utíšiť a čo od nich ešte môžem požadovať. Ako si naštruktúrovať program dňa – či už sme doma alebo na dovolenke tak, aby sme to všetci zvládli v pohode a v dobrej nálade.
Denný režim mi dáva slobodu aj odísť a spraviť si čas sama pre seba – deti sú „nastavené“, a tak starostlivosť o ne pri dodržaní základného harmonogramu bez problémov zvládne aj manžel či starí rodičia. A to už od nízkeho veku detí.
Samostatné deti
Samozrejme, relatívne samostatné deti 🙂 . Primerane veku. Ale to, že sa ich od malička snažím viesť k tomu, aby sa sami vedeli zahrať, obliecť, nakŕmiť, zaspať, počkať chvíľu… považujem za vec, ktorá mi výrazne uľahčuje fungovanie. Najviac som si to uvedomila, keď mal v lete Kubko horúčky a stále vyžadoval moju pozornosť, nič nechcel robiť sám, nevedel vydržať ani pár minút… že aké je to veľmi zaťažujúce. Mal na to nárok, tak som sa mu snažila vyhovieť, nakoľko to šlo. Ale v princípe, vďaka tomu, že sa naučil vydržať chvíľu už od malička a sám bojoval s mnohými úlohami (za našej prítomnosti a podpory), sme pomerne bez problémov zvládli 19-mesačný rozdiel medzi ním a Hankou a ani teraz som sa nebála príchodu nového bábätka do rodiny.
Čas pre seba
Tento bod úzko súvisí s dvoma predchádzajúcimi. Vďaka dennému režimu a samostatne zaspávajúcim deťom (v rozumnom čase) mi denne vznikajú minimálne dva „časy pre seba“ – popoludňajší a večerný spánok. Myslím si, že „čas pre seba“ je pre psychickú pohodu každej maminy úplne úplne nevyhnutný. Ideálne je pridať si k týmto „domácim – spánkovým“ časom aj čas mimo domácnosť – na rande s manželom, kávičku s kamarátkami, cvičenie vo fitku, sebarealizáciu… možností je nekonečno 🙂
Ja napríklad mávam raz týždenne pravidelné podvečerné stretnutie s kamarátkami (na Modlitbách matiek s nasledovným pokecom – ehm, kým sa nenarodil Samko 🙂 ), prípadne iné stretnutia. Minulý rok, keď som nebola tehotná, toho bolo aj viac. Okrem toho, už sa mi za tie 4 roky podarilo asi 2x utrhnúť sa aj samej na víkend 🙂 Málo? Veľa? Ja sa z toho celkom teším 🙂
Manžel a rodina
Bez chápajúceho, milujúceho a obetavého manžela, by vyššie spomínané len ťažko fungovalo. Výhodou je, že domov chodí relatívne skoro (okolo 17.00), čiže popoludnia trávime väčšinou spolu a ja si prípadne môžem spraviť svoj program, zatiaľ čo on sa postará o deti. Myslím si, že je veľkou výhodou, že sme dostali relatívne podobnú výchovu, a tak máme na mnohé veci podobný názor, rovnaké základné hodnoty. Spokojnou som aj preto, lebo doma s ním nemusím až tak „bojovať“ (hoci nikto nie je dokonalý, všakže 🙂 ) a tiež preto, že ma podporuje aj v mojich bláznivých nápadoch…
Rodinu považujeme za jednu z našich top priorít – a nielen tú našu najbližšiu. Pomerne často sa stretávame s jednými i druhými rodičmi a odkedy máme deti, s oboma strávime každý rok aspoň jeden spoločný víkend niekde na chate. Výhodou je, že bývame relatívne blízko pri sebe (hoci to má aj svoje nevýhody), a tak nám vedia pomôcť s deťmi – keď treba, ale aj keď len tak chcú. Asi to je väčší benefit, ako si teraz vôbec uvedomujem… A vôbec nezávidím tým, ktorí majú starých rodičov ďaleko alebo s iným pohľadom na život… Klobúk dolu!
Priatelia, spoločenstvo
Hovorí sa, že na výchovu detí je potrebná celá dedina. Som nesmierne vďačná za to, že sa nám podarilo vytvoriť si „rodinné stretko“ – skupinu 7 rodín s deťmi v rovnakom veku. Že sme tak získali priateľov, s ktorými môžeme zdieľať svoje radosti aj trápenia, inšpirovať sa výchovnými postupmi, chodiť na dovolenky, vzájomne si pomáhať a spoločne rásť. Tiež si uvedomujem, že je to obrovské bohatstvo a dar a vôbec nie je jednoduché takýchto priateľov nájsť. Napriek tomu, ak máte čo len trochu možnosť vytvoriť si „rodinné stretko“ s ľuďmi s podobným pohľadom na svet, neváhajte ani sekundu. Hoci začiatok môže byť rozpačitý, každou spoločne strávenou chvíľou sa vzájomné vzťahy prehlbujú. Aj 1-2 spriatelené rodiny sú omnoho viac ako žiadna.
Okrem toho, mám to šťastie, že väčšina mojich dlhoročných kamarátiek sa vydala a otehotnela v podobnom čase ako ja. Takže takmer každý týždeň ideme s deťmi k niekomu na návštevu či spolu na ihrisko.
Páči sa mi, že na materskej mám oveľa viac času stretávať sa s ľuďmi, ako to bolo počas práce. Ok, v absolútnych číslach som vtedy asi stretla týždenne viac ľudí, ako teraz. Ale boli to náhodní ľudia. Teraz mám čas stretávať sa s ľuďmi, na ktorých mi záleží. Oveľa viac som v kontakte so spolužiačkami zo strednej, či s kamarátkami, ktoré som inak stretla tak ledva 2x ročne, lebo každá mala svoju kopu povinností. Teraz nás je mnoho na materskej a vieme si na seba spraviť čas, máme ďalšie spoločné mamičkovské témy. Hoci spočiatku som si myslela, že to bude ešte intenzívnejšie, ale detské choroby a rôzne krúžky vedia spraviť svoje…
Na záver by som len chcela dodať, že za dlhodobé priateľské vzťahy i rodinné stretko vďačíme najmä naším farským spoločenstvám – tomu, v ktorom som vyrastala od detstva i tomu, kde žijeme a fungujeme teraz. Jediné, čo môžem odporučiť – ak môžete, angažujte sa vo vašej komunite, v materskom centre, vo farnosti… Hoci každé spoločenstvo má aj svoje neduhy, poklady, ktoré môže človek získať, sú často lepšie. 😉
Príroda, výlety, čerstvý vzduch
Hoci celý život žijem v meste, považujem sa skôr za „horský“ typ ako „mestský“. K tomu, aby som bola spokojnou maminou teda prispieva aj to, že takmer každý deň sme s deťmi 2x denne vonku, radi chodíme do lesa, cez víkendy na výlety, dovolenky či za rodičmi na záhradu.
Každý to má inak a je dôležité prísť na to, čo robí spokojnou práve mňa. Niektoré veci sa dajú zmeniť a zariadiť jednoducho, s inými je to ťažšie, najmä pokiaľ nezávisia len od nás. A navyše – uvedomujem si, že byť „spokojnou“ je najmä o vnútornom nastavení. Ale prajem vám, aby ste videli pohár skôr poloplný ako poloprázdny a našli „TO SVOJE“, čo rozvinie spokojnosť aj vo vašom srdci. 🙂
