Minule som písala o našich skúsenostiach s odplienkovaním. Keď deti zvládli byť „nasucho“ cez deň, po pár týždňoch – mesiacoch som usúdila, že to dajú aj v noci. A zaviedla som pár pravidiel, vďaka ktorým sa nám celkom darí.
-
Pravidlo – Vycikať sa pred spaním
Tesne pred tým, než deti uložíme do postele, sa musia vycikať, aby išli spať s prázdnym mechúrom.
-
Pravidlo – Na nočník o polnoci
Keďže do rána by s najväčšou pravdepodobnosťou v suchom nevydržali, dávame ich oboch okolo 23-24.00 vycikať. Posadíme ich na nočník vedľa postele, deti zapnú autopilota, vycikajú sa aj so zatvorenými očami, položíme ich do postieľky a spia ďalej.
Stretla som sa aj s reakciou – A to sa ti ich chce znovu uspávať?! Neuspávam. Po prvé sa ani natoľko nepreberú a po druhé, aj večer zaspávajú sami, takže sú zvyknutí. Kubko v noci dokonca zvládal po vlastných aj presuny zo spálne do detskej (ako tehotná som si povedala, že už jeho 18kg nosiť nebudem), vycikal sa, ľahol si a spal ďalej.
Je pravda, že Hanka sa asi prvý týždeň nočného cikania budila – prebrala sa, pobzerala okolo seba, bola trochu mimo, čo sa to s ňou deje. Po pár dňoch si však zvykla a teraz väčšinou ani oči neotvorí. Občas sa stane, že je v nejakej blbej fáze spánku a vykrikuje „mamina, mamina!“. Vtedy ju stačí pohladkať, povedať jej, že som tu s ňou a spí ďalej. S Kubkom takúto skúsenosť nemám – jemu je jedno kto ho dáva cikať, on spí! 🙂
Som presvedčená, že má zmysel dávať ich o tej polnoci vycikať sa – inak sa mi totiž zobudili sami okolo 4-6.00 ráno – čo bolo pre mňa oveľa ťažšie. V túto nemožnú rannú hodinu vstať, obriadiť ich a potom si opäť ľahnúť. Navyše, aj deťom sa už omnoho ťažšie zaspávalo… Takto to absolvujem ešte predtým, ako idem spať a ráno sa nebudia na plný mechúr.
Musím povedať, že pri Hanke som mala nutkanie nedávať ju v noci cikať, veď má plienku, že vydrží. Ale keďže cez deň už bola odplienkovaná, tak sa mi aj nadránom v tú nemožnú hodinu zobudila a chcela cikať. Do nočníka. Nie do tej plienky, čo mala na zadku. Takže som zaviedla nočné cikanie aj u nej, napriek plienke.
Občas, aj keď veľmi zriedkavo, sa stane, že deti toho pred spaním vypijú veľmi veľa. Vtedy:
– buď ešte vybiehavajú z postele a pýtajú sa druhý-, tretíkrát cikať, kým zaspia (niekedy im to trvá aj trištvrte hodinu)
– alebo sa do tej polnoci pocikajú do postele (Kubko) – ale úprimne, stalo sa to asi 2x
– alebo sa do tej polnoci preberú – plačú, mrnčia zo sna (Hanka). Chvíľu mi trvalo, kým som pochopila, že ju nestačí pohladkať, ale treba ju posadiť na nočník.
Ešte praktická poznámka – hoci Kubko cez deň chodí na záchod a Hanka strieda nočník so záchodom ako sa jej chce, v noci ich dávame oboch na nočník. Je oveľa jednoduchšie priniesť nočník k posteli, ako dieťa na záchod. Hoci, pamätám si, že rodičia chodievali s najmladšou sestrou na záchod. Pekne odcupitala so zatvorenými očami tam aj späť a ani nevedela, že sa s ňou niečo deje 😉
-
Pravidlo – Keď to aj tak nefunguje, vrátime sa k nočnej plienke
Hanka sa odplienkovala v júni. Nočnú plienku som zrušila asi v septembri. Vydržalo nám to mesiac. Potom prechladla a opäť sa začala pocikávať. Ako sme celú zimu striedavo bojovali so soplíkmi a chorobami, spávala s plienkou. Napriek tomu som ju neprestala dávať v noci vycikať. Väčšinou sa totiž pocikala len do tej polnoci, to som mohla plienku rovno vyhodiť. A potom do rána už bola suchá. Ako prišla jar, oteplilo sa a choroby vymizli, plienku sme mohli opäť odložiť. Pár kusov mám ešte pre istotu v zásobe a občas ich použijem, napríklad keď vidím, že na obed toho fakt veľa vypila. Samozrejme, nehoda sa jej ešte občas stane, ale je to skutočne výnimočne. Aj to skôr pobede ako v noci.
Neviem si celkom predstaviť, že by som sa vrátila k plienke cez deň. Len v ozaj výnimočných prípadoch ako cestovanie či choroby. V noci som však videla, že keď tuho zaspí, tak ju ešte potrebuje. Takže som s tým morálny problém nemala. 🙂
