Keď som bola malá, chodila som na ľudovky. Nie je zo mňa žiadna tanečnica z Lúčnice, ale naučila som sa jednu vec – základom je „byť vystretý“ – rovný chrbát a spevnené telo. Bez toho neodtancujete nič. Byť vystretým stojí námahu (ja, čo sa stále hrbím, o tom viem svoje), ale vďaka tomu môžeme potom s ľahkosťou odtancovať, čo treba – hoci aj točky cez celú sálu bez toho, aby sa mi motala hlava (ok, dnes to už asi tak s prehľadom nedám 😀 ).
Teraz je pre mňa, ako maminu v domácnosti, týmto základom denný režim. Dáva mi to „spevnené telo“, vďaka ktorému pretancujem každým dňom. A je jedno, či doma alebo na dovolenke. Stačí dodržať základné pravidlá a deti fičia, ako majú. Môžeme tak ísť takmer kamkoľvek a dokonca môžu ísť drobci aj bez mamy. Lákavá predstava? 😉
Denný režim mi pomáha efektívne využívať energiu.
Aj keď pojem denný režim možno vyzerá kruto a zväzujúco, v konečnom dôsledku mi pomáha efektívne využívať svoju energiu. Nemusím ňou plytvať na utišovanie detí, ktoré už nevládzu, x-krát prepočítavať, čo nás kedy čaká, nachádzam si tak plánovane čas na oddych aj ja. Vďaka tomu (väčšinou 😉 ) zvládam byť na deti milá, dobrá, trpezlivá… 😉
Výhody denného režimu
- Vnáša do dňa poriadok, systém
- Deti majú zabezpečené pravidelné stravovanie (základ zdravého stravovania, dôležitá vec, ktorej ich takto učíme už v detstve), tiež pravidelný spánok (o dôležitosti pravidelného a dostatočného spánku azda ani netreba písať) a pravidelný pohyb vonku (detto)
- Efektívne využívanie energie – najmä mamy, ale aj detí. (Nemusím počas dňa x-krát prepočítavať, koľko máme ešte času, keď sú deti unavené už je tu čas obeda – strava a spánok im energiu opäť doplnia. Netreba siahať na dno svojich síl. Zmanažovať unavené urevané deti ma naozaj stojí VEĽMI veľa síl, preto sa snažím týmto situáciám radšej vyhnúť.)
- Vďaka pravidelnému spánku a kŕmeniu sa rodinnej posádke darí udržiavať dobrá nálada.
- Myslím aj na seba – nestáva sa mi, že by som ako mama raňajkovala až na obed… 😉
- Deň je pre mňa ako mamu relatívne predvídateľný, a tak mi neprináša toľko frustrácie 😀
- Dáva deťom potrebné istoty, o ktoré sa vedia oprieť aj v zmenených podmienkach (na dovolenke, bez mamy)
Denný režim je tak jedným zo základných faktorov, prečo sa považujem za spokojnú maminu 🙂
Ako si stanoviť denný režim?
- V prvom rade by mal reflektovať potreby detí (primerané ich veku), ale tiež potreby rodičov (!) a celej rodiny.
- Mal by sa v ňom pravidelne striedať čas na hru doma, pobyt vonku, jedlo, odpočinok – spánok.
- Sú obdobia, kedy je vhodné dodržiavať ho pomerne prísne (u nás to bolo vo veku 1-2roky), neskôr si môžeme dopriať aj určitú voľnosť.
- Aby režim fungoval, treba byť v jeho dodržiavaní konzistentný – riadiť sa ním aspoň 3-5 dní v týždni.
- Čím viac malých detí doma máme, tým je pre nás výhodnejšie byť v dodržiavaní režimu striktní.
Denný režim tu nie je preto, aby nás obmedzoval, ale preto, aby nám dal slobodu.
Keď sa mi nechce režim dodržiavať
Áno, niekedy je to náročné „byť vystretý“ – dodržiavať svoj denný režim a klamlivo sa zdá, že veď nič sa nestane, keď dnes pôjdeme svojim tempom. Úprimne, občas sa dám zlákať pohodlnosťou. Ale vyberie si to svoju daň. Do dňa nám tým v konečnom dôsledku vnášam stres, únavu a nespokojnosť. A mňa to potom stojí extra energiu na to, aby som sa s tým vysporiadala. Z dna svojich síl vydolovala trpezlivosť na unavené deti…
To platí najmä o dňoch, keď som na tú moju bandu sama doma. Cez víkendy alebo na dovolenke, keď sme na deti s manželom dvaja, sa to dá ľahšie ustáť. Taktiež, ak má doma niekto len jedno dieťa, nie je možno ten rozdiel až taký markantný. Alebo niekto to možno zvláda aj bez režimu. Úprimne, ja si to neviem predstaviť.
Denný režim je naším pomocníkom, nie sme jeho otrokom. Trošku flexibity preto občas nezaškodí.
Samozrejme, denný režim je našim pomocníkom, nemáme byť jeho otrokom. To znamená, ak máme výnimočný program, raz za čas zmenu my i deti prežijeme. Navyše, s pribúdajúcim vekom toho deti zvládnu čoraz viac.
A že denný režim prináša rutinu, stereotyp? Ja by som skôr povedala, že poskytuje základnú kostru. A je len na mne, čím si ho naplním, aký pestrý deň si spravím.
Denný režim poskytuje základnú kostru dňa. Je len na mne, čím si ho naplním.
Moje skúsenosti
Občasný úlet
Keď sme minule odchádzali o 12:00 z materského centra, kamarátka do mňa, propagátorky denného režimu, rypla, že to už ten obed o 11:30 asi nestíhame. 😉 Áno, bola som po dlhom čase s priateľkami, bolo mi s nimi dobre, a tak sme ostali o hodinu dlhšie. Povedala som si, že možnosť pokecať si (a dobiť tak baterky) mi za to stojí. Navyše, deti sa pekne hrali, aj oni boli v pohode.
Krutá bola až cesta domov a najmä ten čas, kým sme sa dostali za stôl. Našťastie, deti už sú pomerne veľké, ja som sa obrnila trpezlivosťou, a tak sme to nejako zvládli. Pred rokom – dvoma, keď mali okolo 2 rokov, by som si niečo takéto nemohla dovoliť. To som ich na tej ceste domov cez pol mesta len štopala chrumkami, aby neplakali alebo nezaspali, už keď sme šli o oveľa skôr. S vekom narástla aj ich „výdrž“. 🙂
Víkendy
Cez víkendy (najmä v lete) často chodíme na výlety alebo do záhrady k rodičom. Vtedy to je s tým režimom tiež také všelijaké. Ale sme dvaja, tak sa nám aj unavené deti ľahšie zvládajú. Úprimne musím povedať, že po náročnejších víkendoch sa už teším na pondelok. Že do našich dní opäť vnesie pokoj a pohodu, s pravidelným stravovaním a dostatočným oddychom. 😉
Dovolenka
Nebojím sa s deťmi cestovať a chodiť po výletoch. Prvýkrát sme boli na chate v horách, keď mal Kubko 2 mesiace. Stačí pravidelne napĺňať základné potreby detí a ony potom fungujú ako hodinky 🙂 . Hory, more, lyžovačka, všetko sa dá.
Ako sme to mali v jednotlivých obdobiach
Do roka
Režim je v prvom roku dieťatka špecifický a často sa meniaci, prečítať si o tom môžete v samostatnom článku.
1-2 roky
V tomto období sú detičky ešte maličké a ich „výdrž“ tiež nie zázračná. Preto bolo pre mňa veľmi dôležité byť v dodržiavaní režimu prísna. Hanka ráno skoro vstávala (cca 6:00-6:30), neustále sa vrtela, hýbala, a tak spotreba energie v jej útlom telíčku bežala veľmi rýchlo. Zrelá do postele bola už o 11:00. To mi však prišlo na obed veľmi skoro, navyše starší Kubko vydržal viac, takže obed bol o 11:30 a o 12:00 už boli v posteli. Pobede si deti 2-3 hodiny pospali, potom olovrant, pobedná prechádzka a okolo 19:30 sme ich ukladali spať.
Závisí však od konkrétneho dieťatka, napríklad Kubko, ktorý má pokojnejšiu povahu vždy vydržal viac – neunavil sa tak rýchlo, resp. jeho prejavy som vedela ľahšie zvládnuť a usmerniť. 🙂
3-4 roky
S pribúdajúcim vekom detí im pribudli aj krúžky, program a najmä sa zlepšila ich výdrž. Už teda nie som taká striktná v dodržiavaní režimu. Napriek tomu, dni, kedy nemáme špeciálny program a môžeme sa držať nášho denného režimu, sú najlepšie – najpokojnejšie. Všetci si oddýchnu a pohrajú sa, koľko im treba.
Ako si zladiť režim viacerých detí
Je pre mňa veľmi dôležité, aby som počas dňa mala čas na oddych aj ja. Ako mama sa považujem za kľúčovú osobu zabezpečujúcu každodenné fungovanie rodiny. Ak má byť rodina v pohode, musím byť ako-tak oddýchnutá aj ja. Samozrejme, nie vždy sa to dá. Hlavne malé bábätká sú často nevyspytateľné. Ale – vždy som sa snažila nastaviť si systém (=denný režim) tak, aby v ňom vznikol v priebehu dňa čas na oddych aj pre mňa.
Základom úspechu bolo zladiť čas spánkov detí. Najhoršie to bolo v období, keď mladšia spala 2x a starší raz. To oddychovali presne na striedačku. Budiť spiace deti skôr sa mi nepozdávalo, takže som im umelo naťahovala dobu bdenia tak, aby sa aspoň na pol hodinu spánkami prekrývali. Niekedy to vyšlo lepšie a bola z toho aj hodina voľna, inokedy sa mi to nepodarilo vôbec. V každom prípade, vždy som si „systém“ nastavila tak, aby mi tam to voľno vzniklo. Aspoň v ideálnom prípade. Niekedy to fungovalo na 80%, inokedy na 50%. Ale som optimistka a v prvom polroku s novým bábätkom som aj to považovala za úspech. 🙂 🙂
Režim pri viacerých deťoch je teda kompromisom, kde sa každý musí prispôsobiť. Niekto ide spať trošku skôr, iný trošku neskôr, ako by bolo preňho ideálne. Kamarátka napríklad takto dcére asi v 9 mesiacoch zrušila dopoludňajší spánok. Ešte by ho potrebovala, lenže potom by sa so staršou v spaní presne striedali. A tak posunula obed skôr a mladšia mala len jeden spánok, ale zato dlhší.
Asi v 4 rokoch začal Kubko bojkotovať pobedný spánok. Lenže mama oddych potrebuje. A aj on. Vyriešila som to tak, že keď nechce spať, nemusí. Ale aspoň hodinu musí ležať. Buď mu k tomu pustím audiorozprávku alebo si číta knižky. Alebo len tak leží v posteli a rozpráva si. 🙂
Keď máš zavedený režim, znamená to, že čoskoro sa zmení. 😉
Keď sa spánky menia
Najmä v prvom roku života počet denných spánkov rapídne klesne. Z počtu cca 5 spánkov za deň na jeden – dva. Čo s tým? Pri každej zmene som náš systém „prepočítala“. Najhoršie na tom je, že neviete, či ide o jednorazový bojkot spánku (lebo je bábätku zima/ teplo/ nepohoda, lezie naňho choroba, idú mu zuby, je zlá konštalácia mesiaca… 🙂 ) alebo dieťatko dospelo a spánok vynecháva. Ak má váš drobec v princípe dostatok spánku a zrazu nechce zaspať, prechádza pravdepodobne do ďalšieho „levelu“. Prepočítame systém, upravíme podľa nových požiadaviek (počtu spánkov) a ideme ďalej. V prvom roku je to minimálne trikrát. Ako hovoria skúsené matky – keď už máš nastavený režim, o chvíľu sa zas zmení. 😉
Ako to máme teraz
Náš režim s 3 deťmi vo veku 4,5 roka, 3 roky a 7 mesiacov.
6:30-7:00 vstávame
7:30-8:00 raňajky, ranná hygiena
9:00 najmladší ide spať do kočíka na balkón a starší majú domácu škôločku (Väčšinou tvoríme.)
10:00 desiata a ideme von, drobec stále spí v kočíku (asi do 11:00)
11:30 prídeme domov, obedujeme, hygiena
12:30-13:00 všetky deti idú spať
15:00 budíček a olorvrant (Ak sa Hanka nezobudí sama, budím ju. Aby večer zaspala v normálnom čase.)
16:00-17:00 ideme von a Samko tretíkrát spí
18:00-18:30 večera
19:30 večerná hygiena
20:00-20:30 dobrú noc
Úprimne, toto je ideálny stav. Reálne sa nám podľa toho podarí ísť asi tak 3x do týždňa. Občas máme krúžky, výlety, návštevy… ale aj keď je nejaká časť dňa iná, vždy sa snažím „napojiť sa“ späť do systému.
Doplnené po otázkach a komentároch
Deň považujem za úspešný, keď idú deti popoludní spať do 13:00 a mladší dvaja naozaj spia, večer ležia všetci v posteli do 20:00 a cez deň ideme 2x von.
Spočiatku som denný režim brala veľmi vážne, ale teraz, pri 3 deťoch vstupuje do dňa dosť veľa premenných, tak už sa na to nefixujem. Musela som sa uvoľniť – ako píšem vyššie, režim je môj pomocník, nie som jeho otrok. Keď sa občas niečo posunie, nevadí.
Kedy varím? 🙂
Až keď som tretíkrát dostala otázku o varení, došlo mi, že som doteraz odpovedala zle. Nie je podstatné, kedy varím, ale kedy NEVARÍM.
Moja filozofia je, že dopoludnie považujem za vzácny čas, ktorý mi je ľúto premrhať varením. Všetci vtedy najviac vládzeme. Sústrediť sa, pekne pracovať. Máme trpezlivosť. Samko spí. Takže dopoludnia máme buď škôločku (1-2x týždenne) alebo krúžok (2x týždenne) – čo tiež znamená, že okolo 9:00 ideme z domu.
Keď o tej 11:30 prídeme domov, všetci sú hladní (aj ja 😀 ), takže obed už musí byť hotový. Naša cesta vedie väčšinou z predsiene cez kúpeľňu rovno do kuchyne. Len zriedkavo chystám niečo tesne pred obedom. Ak, tak maximálne niečo superrýchle – napr. rybu na panvici, to sa spraví, kým si umyjú ruky a zjeme polievku. Cestoviny mi vždy trvajú príliš dlho, takže ich varím ešte pred odchodom z domu.
Ako to teda robím?
- Varím zväčša na dva dni. V jeden deň polievku a v druhý deň hlavné jedlo. Nemám teda naraz veľa práce.
- Varím na etapy – čiastkové úlohy zaberú menej času. Časť spravím večer, časť ráno.
- S varením mi občas pomáha aj manžel. 🙂
- Väčšinou máme rýchle a jednoduché jedlá.
- Varím teda najmä večer a ráno. Nie, že by som si kvôli tomu privstala. Ale do tých prvých dvoch ranných hodín sa zmestí aj uvarenie polievky, či ryže…
Samozrejme, nie vždy to vyjde a niekedy varím aj na úkor škôločky, či dopoludňajšej prechádzky. Ale snažím sa takéto dni minimalizovať. Kedysi som varievala celé dopoludnie, ale život ma naučil, že ho môžem stráviť aj krajšie. 😉
