Odkedy som mama a sledujem intenzívnejšie tému Ježiška v súvislosti s vianočnými darčekmi, stretávam sa s viacerými pohľadmi a postojmi. Dovolím si rozdeliť rodiny do troch kategórií, podľa toho, aký postoj majú k tejto téme. Keďže kategórie sú len tri, budem samozrejme zovšeobecňovať. Hoci každý má svoj individálny postoj, skúsenosť. V zásade však vidím tri skupiny rodín:
Darčeky nosí Ježiško
Sú rodiny, u ktorých nosí darčeky Ježiško, lebo to tak bolo vždy. Chcú deťom dopriať to magické potešenie, ktoré zažili aj oni sami. Nezáleží na tom, či to sú rodiny veriace alebo nie.
Darčeky nenosí Ježiško, dávame si ich sami
Ďalšou kategóriou rodičov sú tí, ktorí v Boha neveria, a preto deťom nehovoria, že im darčeky nosí Ježiško. Nedáva im to zmysel vzhľadom na ich vierovyznanie.
Darčeky nenosí Ježiško, rodičia mu pomáhajú
No a poslednou skupinou sú veriaci rodičia, ktorí deťom nehovoria, že darčeky nosí Ježiško. Ich dôvody sú zväčša také, že nechcú deťom klamať a (alebo) nechcú predstavu milujúceho a milosrdného Boha zužovať len na „automat na darčeky.“ A tak deťom radšej povedia, že rodičia Ježiškovi pomáhajú. Veď On im dal prácu, zdravie, možnosť zarobiť peniaze a kúpiť za ne čosi deťom.
Nechcem posudzovať, pohľad ktorej skupiny je ten najsprávnejší. Každý má ten svoj a vie, prečo sa preň rozhodol. Skôr zorientovať sa v tom všetkom a pomenovať si, aký je postoj našej rodiny a prečo.
Tajomné Vianoce
Vždy som vedela, že chcem, aby moje deti zažívali to magické kúzlo Vianoc. Otázka je, kedy sa deti prehrabú k týmto článkom a uvidia to všetko čierne na bielom. 😀 Ale pár rokov mám ešte šancu, že to ostane pred ich očami skryté. 🙂
U nás doma boli Vianoce veľmi dlho magické. V noci nám Ježiško priniesol stromček a potom podvečer aj darčeky. Mám o 12 rokov mladšiu sestru, a tak ostávalo tajomstvo dlho tajomstvom aj kvôli nej.
Obdobie základnej školy
Keď som bola na základke, boli sme so súrodencami schopní vstať od nedočkavosti o štvrtej – piatej ráno, len aby sme skontrolovali stromček. Postupne sa „to“ s Ježiškom prevalilo – ale stále ostávala oficiálna verzia kvôli najmladšej sestre. Zato ja som využila chvíle, keď som bola sama doma a presnorila som celú domácnosť v honbe za schovanými darčekmi. 😉
Obdobie druhý stupeň – stredná škola
Raz večer 23.12., bola som asi na strednej a naša najmladšia už spala, padla otázka, či chceme ozdobovať stromček. Už sme boli veľkáči, nepotrebovali sme vysnoriť a prekuknúť každé tajomstvo, skôr sme sa tešili, že si ho môžeme užiť. A tak sme odmietli a radšej šli rýchlo spať.
Že nám Ježiško priniesol stromček, to patrilo k čaru Vianoc. Asi až na výške som zistila, ako to je so stromčekom naozaj . 😀 Už som nemala potrebu presnoriť každý kút, aby som zistila, kde ho naši schovávajú. Tešila som sa na prekvapenie. Nejako som to uzavrela, že asi v pivnici a bolo. Raz som tam však po čosi šla tesne pred Vianocami a tam nič. Mamina mi pravdu prezradiť nechcela, držala tajomstvo. 🙂 A tak vyplynulo až o pár rokov neskôr, keď som ho ako vysokoškoláčka prvýkrát ozdobovala, že býval celé roky u susedov na balkóne. 😉
Nemám skúsenosť, že by mi realita „ako to s darčekmi naozaj je“ narušila dôveru v rodičov. Nevnímam, že by mi klamali. Myslím si, že dôvera je vystavaná na iných veciach. Je oveľa komplexnejšia, ako jedno „vianočné tajomstvo“. A nemám skúsenosť ani s tým, že by mi „Ježiško a darčeky“ narušili moju vieru v Boha. Tiež sa mi zdá, že moja viera je postavená na širších, komplexnejších základoch.
Všetky darčeky dáva Ježiško
Cez víkend sa mi podarilo vypočuť si predvianočnú duchovnú obnovu a jedna myšlienka z nej mi obzvlášť zarezonovala: Nezabúdajme sa vracať k pravde, ktorú sme poznali už ako malí. A to, že všetky darčeky dáva Ježiško. Všetky darčeky dáva Ježiško. Ježiš. Boh. A nik iný… Všetky. Dary – talenty, ktoré sme dostali, ktoré do nás vložil, prostredie, ktoré nás formovalo, vzťahy, ktoré prináša do nášho života, ale aj utrpenie, ktoré nás formuje a premieňa, kríže, ktoré nás posúvajú. Všetko nám dáva Boh. Či už priamo alebo prostredníctvom druhých. Cez tých, ktorí sú ochotní Mu slúžiť. …
Pripomína mi to jeden príbeh, tuším od Bruna Ferrera. Človek sa topí, a tak spína ruky a kričí „Bože, pomôž mi!“ Ide okolo postupne viacero ľudí, ktorí mu chcú podať pomocnú ruku, ale topiaci ich odmietne. Napokon sa utopí. Príde do neba a vyčítavo hovorí Bohu: „Prečo si ma nezachránil? Prečo si dopustil, aby som sa utopil?“ a Boh mu na to odpovie: „Veď som ti poslal toľkých, aby ti zachránili a ty si ich odmietol…“
Každý z nás môže byť pre tých druhých Ježiškom, keď im preukáže lásku a milosrdenstvo.
A tak som dnes dostala odpoveď na otázku, ktorá ma kdesi hlboko vo vnútri napriek všetkému zneisťovala. A síce, či by som predsa len ako správna kresťanka nemala deťom hovoriť pravdu. A teraz viem, že im hovorím Pravdu. Pravdu, ktorú deti vedia, len my dospelí ju svojim dospeláckym postojom ku svetu postupne zabúdame. Lebo zabúdame byť ako deti. A tak nezabúdajte: Všetky dary sú od Ježiška. 🙂
Požehnané sviatky!
Titulná foto: pixabay.com
