Šťastie a spokojnosť spolu súvisia, povedala som si pred rokom a požičala si z knižnice náhodnú knižku, ktorá sa na mňa z poličky usmievala. Nakoniec sa stala jednou z TOP kníh môjho minulého roka. Rada by som vám priblížila, čím ma natoľko oslovila, že aj ja som sa v tomto roku rozhodla zamerať sa na niektoré oblasti v mojom živote a aktívne na nich pracovať. (Ale o tom nabudúce 😉 ).
Gretchen Rubinová žije spokojný a naplnený život v New Yorku, ale predsa sa rozhodla skúmať šťastie – chcela sa naučiť viac si svoj život vážiť; uvedomila si, že keď je šťastná, je lepšou aj vo vzťahu k druhým; a chcela sa pripraviť na ťažké chvíle, ktoré jej raz do života možno vstúpia. V náročných obdobiach je užitočné poznať drobné finty, ktoré človeku pomôžu privodiť dobrú náladu, pozviechať sa a kráčať ďalej.
Správaj sa tak, ako sa chceš cítiť
Jej projekt prebiehal počas jedného kalendárneho roka – na každý mesiac si stanovila určitú výzvu – oblasť, na ktorú sa rozhodla zamerať a k nej si vymyslela 3-4 aktivity. Januárovú výzvu „Dobi si energiu“ napríklad rozmenila na Choď skôr spať; Viac cvič; Minimalizmus; Pusť sa do nepríjemnej úlohy“.
Ďalšie témy boli manželstvo, rodičovstvo, práca, voľný čas, priateľstvo, peniaze, večnosť, záľuby, všímavosť, postoje a šťastie. Jednotlivé aktivity uplynutím mesiaca neskončili, ale len sa k nim pridali nové. Takže v januári začínala s prvými štyrmi a v decembri končila so 40! Okrem toho si určila ešte niekoľko „prikázaní“ – univerzálnych princípov, ktorými sa rozhodla riadiť. Napríklad:
Buď sama sebou.
Správaj sa tak, ako sa chceš cítiť
Buď milá a férová
Urob, čo treba urobiť
Spísala si aj motivačné citáty, ktoré nazvala „Tajomstvá dospelosti“ (ukážka):
Požiadať o pomoc je normálne
Ak každý deň urobíš trochu, veľa vecí dokončíš
Čo (ne)zasaješ, to (ne)budeš žať
Čo robíš každý deň je dôležitejšie, ako to, čo robíš raz za čas
Ak nezlyhávaš, potom sa nesnažíš
Môj dojem
Úprimne, mám pocit, že na svoj Projekt šťastia mala skutočne veľa času – ako spisovateľka na plný úväzok si to mohla dovoliť. Pre nás, ktoré máme doma malé deti, resp. chodíme do práce a náš voľný čas pre seba predstavuje pár hodín denne, kedy sa ešte treba aj postarať o domácnosť, varenie, alebo „odpadneme polomŕtve od únavy“ mi to prišlo trošku sci-fi.
Čo (ne)zasaješ, to (ne)budeš žať
Podozrivé bolo, že takmer vôbec nezlyhávala. Ja, ktorá mám od perfekcionizmu ďaleko, tak ľahko nové predsavzatia rozhodne nenapĺňam. Napríklad minimalizmus – autorka za mesiac popri ostatných aktivitách dokonale zminimalizovala svoju domácnosť a v ďalších týždňoch s tým pomohla aj svojim priateľkám. To i Andrea Richardson z projektu Som minimalistka píše, že jej to trvalo niekoľko mesiacov až rokov, kým ju dostala do súčasného stavu, s ktorým je spokojná. Ľahkosť napĺňania cieľov a výziev sa mi zdali byť u Rubinovej podozrivo jednoduché a ľahké, ale nedala som sa tým znechutiť.
Šťastie nesprevádza vždy pocit šťastia.
Na knihe sa mi páčilo, že autorka pracovala s mnohými zdrojmi. Veľa si o téme šťastia čítala – od Sokrata, J.F.Kennedyho, cez Dalajlámu až po sv.Terezku z Lisieux. A to nielen o téme šťastia, ale i o svojich mesačných výzvach a ďalších oblastiach, ktoré sa Projektu šťastia týkali. Myšlienky, ktoré ju zaujali, vyskúšala a zapísala. I keď niekedy boli trošku uletené. Alebo protichodné.
Napríklad ranné pospevovanie si. Kdesi sa dočítala, že to zlepšuje náladu – aj keď jej do spevu ráno veľmi nebolo. Ale premohla sa a každé ráno si pospevovala. Fungovalo to – nálada sa jej postupne zlepšila. 🙂
Alebo protichodné – Menej míňaj. / Viac míňaj. Každé z nich malo svoj prínos.
O nálade – Je ľahké byť ťažkým, je ťažké byť ľahkým.
Zo všetkých mesačných tém ma osobitne zaujala Večnosť. Autorka si prečítala množstvo životopisných kníh a príbehov ľudí, ktorých život sa blížil ku koncu a oni bilancovali. Alebo ich najbližších rodinných príslušníkov, ktorí prežili. Jedno z pouční, ktoré si vzala a mne zarezonovalo, bol prehľad v dokumentoch. Raz ročne si s manželom sadnú a prejdú si dokumenty rodiny – hypotéky, účty, heslá… Ak by sa niektorému z nich niečo stalo, aby ten druhý nebol v tejto i tak náročnej rodinnej siutácii úplne stratený ešte aj v rodinnej administratíve.
Šťastie a spokojnosť
Knihu som vlastne chytila do ruky kvôli Spokojnej mamine. Lebo šťastie a spokojnosť sú si v mnohom podobné – záleží ako sa na ne pozeráte. Kým sa dostanem k môjmu príbehu, ponúkam ešte niekoľko myšlienok z knihy, ktoré ma oslovili:
Šťastie prináša nie dosiahnutie cieľa, ale proces – cesta k nemu. Sme šťastní, ak rastieme.
O nálade – Je ľahké byť ťažkým, je ťažké byť ľahkým.
Šťastie nesprevádza vždy pocit šťastia.
Podstata šťastia: Jeden z najlepších spôsobov, ako sa sám stať šťastným, je robiť šťastným iných.
Jeden z najlepších spôsobov, ako robiť šťastným iných, je sám byť šťastný. (Čiže práca na vlastnom šťastí nie je sebecký cieľom!)
Môžem zmeniť svoj život bez toho, aby som ho zmenila. (Zmenou pohľadu, nastavenia… )
Môžem robiť malé kroky v bežnom živote, a tak sa stať šťastnejšou. (Inšpirované sv. Terezkou z Lisieux)
Záver
Autorkin ročný experiment by som zhrnula takto (moja interpretácia):
Ústredným prvkom šťastia je pocit, že mám svoj život pod kontrolou. Dôležitá je samostatnosť (môžem si vybrať, čo budem robiť) a tiež dodržiavanie predsavzatí. To prináša väčšiu kontrolu nad mojim časom, telom, správaním okolím, myšlienkami…. A ako rastie moja kontrola nad životom, rastie aj môj pocit šťastia.
O mojom osobnom Projekte šťastia 2020 si môžete prečítať v tomto článku. 😉
Z knihy vzniklo celé hnutie Project happiness, ktoré vás podporí na vašej ceste za väčším šťastím. Ich webu som sa nevenovala.
